December 27, 2006
Môj prvý blog
Svoj prvý blog píšem tesne pred Štedrým večerom, takže to znamená, že mám “sviatočnú” náladu. Pred príchodom na blog-tréning nakúpila som ešte nejaké vianočné darčeky mojim najbližším, lebo v tom je čaro Vianoc. Aspoň v tento sviatok niekomu koho miluješ darovať niečo zo srdca. Aspoň maličkosť. Úsmev. Bozk. Knihu. Stisk ruky. Kvet.
Popoludní idem domov. A teším sa tomuto odchodu. Nikdy doteraz Vianoce nevnášali toľko mieru a kľudu do mňa, aby som nebola patetickou, do mojej duše. Najprv som si myslela, že to prichádza s rokmi (ikeď som ešte príliš mladá), a potom som prišla na to, že ťa tam odvedú životné skúsenosti a pokušenia. A možno niekto nikdy nepríde do tohto štádia. To som si vždy myslela o sebe. A predsa, čudné veci sa dejú. Čudný je samotný život.
Toto začína byť lacná životná filozofia.
Nie som veriaca. Ale tento rok je špecifický podľa mojich sviatočných citov. A rozmýšľania.
A som z toho šťastná. Dobrý je pocit vyplnenosti šťastím, a láskou.
Bola by som rada keby toto obdarúvanie trvalo po celý rok. Ale, ekonomická situácia v našej krajine toto nedovoľuje. Ale to všetci vedia. No, nebudem o tom hovoriť v tomto prvom… Veď, po prvý-krát sa musí nežne…
Takže, som rada, že Vianoce existujú. A že sa mám komu tešiť každý deň…
(Písané 24.decembra okolo poludnia, prekladané dnes…)